Ospravedlňujeme sa, ale webstránka zatiaľ nie je optimalizovaná na vaše zariadenie. Nadar 2 - creativity hideout.
Kategorie: Geografia, Poviedky

Levie hory - Tajomstvá zemepisných názvov

Levie hory - Tajomstvá zemepisných názvovDvaja Portugalci sa zhovárali na palube neveľkej plachetnice, ktorá sa lenivo šinula na juh pozdĺž afrických brehov. Rozhovor sa práve stočil na riziká výsadky na týchto miestach, kde žijú odpojní a spurní čiernokožci. Obaja moreplavci, pravda, zabudli si pripomenúť, že spurnosť černochov vzrástla od tých čias, čo spoznali pravé zámery bielych dobyvateľov.

"To nie je možné," pritakával jeden z besedníkov. "Ale či už vôbec niekto pobudol v týchto končinách? Bol som presvedčený, že sme v týchto zemepisných polohách prvými Európanmi." "Omyl, pane. vari ste počuli o záhube nie známeho Nunho Tristana a väčšiny jeho spoločníkov práve na týchto miestach ? Svojho času sa o tom hovorilo. Pravda, zabudol som, ste ešte mladý, nemôžete o tom veľa vedieť."

Plachetnica, na ktorej došlo k tomuto rozhovoru, bola jedným z mnohých portugalských korábov, ktoré v polovici 15. storočia opúšťali brehy Pyrenejského polostrova v honbe za novými krajinami. Portugalcov lákalo predovšetkým zlato, drahokamy, vzácne korenie a lacná čierna pracovná sila. Postupne v celých húfoch násilím schytávali čiernych obyvateľov afrického pobrežia a doma ich za tučný zisk predávali do otroctva.

Jeden z besedníkov na palube plachetnice bol starší muž drsnej tváre. Bol to veliteľ expedície Perro da Cintra. Druhý, takmer mladíckeho výzoru, bol da Costa. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že ešte len dospieva na zrelého muža; súdiac podľa tejto riskantnej plavby, plnej nepredvídaných nebezpečenstiev, jeho životná dráha bude pestrá a dobrodružná. Perro da Cintra ľahostajne pozoroval brehy, ktoré pomaly ubiehali po ľavom boku plachetnice. No jeho mladý spoločník všetko doslova hltal očami, ani na okamih ich neodtžírhával od striedajúcich sa obrazov veľkolepej tropickej prírody. Nadchýnalo a vzrušovalo ho všetko - hustá a bujná zeleň tropickej vegetácie, ktorá siahala až takmer k okraju morskej hladiny, náhle sa vynárajúce malebné zátoky lemované žltým pieskom pláží, v ďialke sa črtajúce vrcholky akéhosi nízkeho pohoria.

,,Ak chcete, ropoviem vám príbeh Nunho Tristana," povedal da Cintra a vrhol blahosklonný pohľad na oduševnenú tvár mladého spoločníka. ,, Je veľmi poučný pre tých, čo sa rozhodli zasvätiť život námornému remeslu. Počúvajte teda pozorne.

Pred niekoľkými rokmi - ak ma pamäť neklame, bolo to roku 1443 - Nunho Tristan, o ktorom isšiel chýr skúseného moreplavca, vydal sa na plavbu pozdĺž brehov Afriky. Tak ako my, aj on šiel objavovať nové zeme. Pri svojej nezlomnej vôli a húževnatosti nielenže dosiahol mys Branco, ale pustil sa ďalej na juh. Čoskoro zbadal na obzore skupinu ostrovov; ukázalo sa, že sú obývané, kde-tu bolo vidieť osady.Na brehu jedného z ostrovov, ku ktorému Tristanov koráb priplával celkom blízko, zvedavo postávali v skupinkách domorodci. Keď si ich moreplavec prezrel zblízka, bol nadšený ich svalnatými čiernymi postavami, ich očividnou fyzickou silou a odolnosťou.

Čo myslíte, čo spravil Nunho Tristan ? ... Prikázal zmocniť sa niekoľkých černochov a odviedol ich so sebou do Portugalska. Tu ich predal do otroctva za takú rozprávkovú sumu, že sa razom rozhodol zopakovať svoje podujatie.

Od tých čias nebolo expedície do Afriky, ktorá by sa nebola zaoberala týmto výnosným obchodom s čiernymi otrokmi.

Po istom časem Nunho Tristan sa vydal na novú plavbu - nám už známym smerom. Podarilo sa mu preniknúť ešte ďalej na juh - pred niekoľkými dňami sme minuli tie miesta. Keď zvolili príhodné kotvište, vystúpili na breh s úmyslom zapoľovať na domorodcov, tentoraz vo veľkom. Chcel zajať toľko domorodcov, koľko sa ich len pomestí na jeho koráb. Stalo sa však čosi, s čím nerátal. Divosi kládli zúrivý odpor. V krvavom boji s presilou domorodcov Tristanovi spoločníci podľahli. Sám Tristan zahynul, tak ako väčšina jeho ludí. Zachránili sa iba piati, ktorí ozlomkrky zutekaliv poslednej chvíli na koráb a zanechali na brehu ranených i mŕtvych druhov. Boli takí prestrašení, že sa vracali do Portugalska nie popri brehoch, ako to robili všetci ich predchodcovia, lež obkľukou cez šíry oceán...

Tak teda pochodil chýrny Nunho Tristan. Keď teraz prechádzame týmito končinami, zišiel mi na um jeho neslávny koniec, čo mapodnietilo upozorniť vás, ešte neskúseného, na nebezpečenstvá, ktoré nás čakajú."

Cintra sa odmlčal a nesúvisle blúdil zrakom po afrických brehoch. Pod dojmom vypočutého príbehu mlčal aj da Costa.

Medzičasom sa ochladilo. Južný obzor sa zatiahol čierňavou búrkových mrakov, z ktorých sa podchvíľou zablyslo. Vietor citeľne silnel, rozčuchrával a penil hladinu oceána. Deň sa chýlil k noci, rýchlo sa stmievalo. Cintra prikázal redukovať plachty na búrkovy stav. Koráb plával blízko brehov. Až na palubu bolo počuť, ako sa vietor s mocným šuchotom a hvižďaním prediera cez husté lesné porasty, naráža na skalné svahy kopcov a s hukotom uháňa ďalej. Spŕchli prvé ťažké kropaje dažďa, sprevádzané rochotom hromu. Storaká ozvena sa lámala medzi svahmi hôr.

,,Aké veľkolepé a zároveň strašné!" nadšene aj s obavami zvolal da Costa. ,,Nezdá sa vám, pane, že sa v týchto horách zhromaždilo množstvo levov a ich rev široko ďaleko otriasa vzduchom ? Len sa dobre započúvajte..." Cintra sa usmial. V duchu musle uznať výstižnost prirovnania. ,,Máte pravdu, mladý priateľu. To prirovnanie sa vám podarilo," odvetil Cintra. ,,Zaslúži si, aby sme ho využili. A keďže aj tak musíme nejako nazvať brehy, okolo ktorých práve prechádzame, nazvime ich podľa vrchov, ktoré ste tak vhodne pokrstili. Nech sa odteraz tieto brehy nazývajú levími - na pamäť tohto neprívetivého búrkového večera."

Tak vznikol z portugalského názvu Serra da Lioa, čo znamená v preklade Levie hory, neskôr pošpanielčený názov Sierra Leone. Tento názov má od istého času celá krajina ležiaca na juhozápadnom ohybe západnej časti Afriky.

img    img    img  img

Zdroj:Tajomstvá Zemepisných Názvov - S.V. Uzin - Mladé letá 1966

print Formát pro tisk

Komentáře rss


Nebyly přidány žádné komentáře.

TOPlist
  • 14.04.2015 - Úprava vzhľadu a aktual. galérii
  • 12.04.2015 - Pridané nové fotografie
  • 28.03.2015 - Prispôsobovanie designu
  • 29.02.2015 - Update galérií
Reklama ENDORA.cz
„Člověk, který nikdy neplakal nežil opravdový život!“ Jan Werich
Google+