Okavango - Čarovný svet

Táto rajská záhrada južnej Afriky je známa ako delta Okavango. Delta, a nie jazero, pretože rieka Okavango, hoci vodnatá, nemá v konkurencií s obrovským vyparovaním silu, aby priehlbeň vyplnila jazerom. Preto končí svoju 1600 kilometrov dlhú cestu iba deltou - niekoľkými menšími ramenami, ktoré pripomínajú roztvorené prsty ľudskej ruky. Keď nastane každoročné šťastné obdobie záplav, delta sa na niekoľko mesiacov premení na tiché, plytké jazero s nespočetnými ostrovčekmi, ktoré nebývajú takmer nikdy pod vodou. V čase, keď záplavy vrcholia, naplní sa vodou aj vyschnutá rieka Thamalakane, ktorej riečisko kopíruje líniu južnejšieho z dvoch zlomov. Tento zdanlivo prostý fakt ma pre život v delte, ale aj v susedných južnejších zníženinách zásadný význam. Thamalakane je totiž odtoková rika - síce len príležitostná a takmer vždy veľmi slabá, ale stačí na to, aby týchto približne 5 percent odtokevej vody udržalo pri živote slané močiare Makgadikgadi i malé jazero Ngami, ktoré má vodu celoročne, s výnimkou najsuchších rokov.

Dažďová voda prichádza do severnej Botswany dvakrát do roka, ale len raz padá z oblohy v podobe dažďa. Býva to na prelome januára a februára, keď na južnej pologuli vrcholí leto. Sú to veľmi krátke, málo výdatné spŕšky, ktoré prinesú krátkodobú úľavu uprostred letných horúčav a sucha, ale spoliehať sa na ne nemožno. Záchranu musí priniesť až rieka Okavango a výdatné dažde ďaleko na severe, na angolskej náhornej plošine zvanej Planalto de Bié, kde táto rieka pramení pod názvom Cubango. V Angole načerpá Cubango ešte ďalšie vodnaté prítoky a potom nesie toto posolstvo nádeje a života na juh. Jej zmohutnený tok berie so sebou množstvo plavenín, najmä pi prietoku severnou časťou Kalahari, kde okrem nákladu piesku dostane názov Okavango. Na územie Botswany priteká širokým zeleným údolím, kde rozmarne meandruje a často mení riečisko. Až asi po 200 kilometroch sa rozvetví do štyroch hlavných ramien, ktoré sú po letných horúčavách suché, prašné a celkom vyčerpané. Záplavy prichádzajú v čase, keď sucho vrcholí, v marci a apríli.

V mimoriadne štedrých a na vodu bohatých rokoch má záplavová oblasť plochu až 22 000 štvorcových kilometrov, v suchých rokoch iba polovičnú. Toto obdobie je však vždy vrcholom životnej aktivity, ktorá sa rok čo rok opakuje. Ryby uväznené v hlbokých močiaroch sa rýchlo zabývajú v novom vodnom svete a ponáhľajú sa s rozmnožovaním rovnako ako všetci ostatní, ktorých život takisto závisí od vody. Okavango však nenapája iba vlastnú deltu. Okolitá podmáčaná pôda prebúdza k životu vysušené pastviny, na ktoré už čakajú stáda zebier a antilop.

Ako Noemova archa

Veľká pestrosť a rozmanitosť životných podmienok v delte i v jej okolí, kde akoby sa prelínala vodná ríša so životom na súši, umožňuje existenciu mnohých druhov živočíchov, od rýb a vodných vtákov až po veľké cicavce, ktoré dokážu prežívať aj na suchých savanách a okrajových polopúšťach Kalahari. Deltu Okavango obýva v priebehu roka vyše 400 druhov vtáctva. Je to jediné miesto na svete, ktorom je známe, že tu hniezdi volavka purpurová. Hojné sú aj ďalšie druhy volaviek, bocianov, ibisov a kačíc. Navyše delta poskytuje vhodné zimovisko pre veľa druhov sťahovavých vtákov. Orly hrdo bez pohnutia vyčkávajú na vysokých stromoch, očami strážia svoj revír a čakajú na známe sčerenie hladiny, aby strmhlav s roztiahnutými pazúrmi vyrazili a uchmatli si niektorú z rýb, ktorých v delte žije približne 65 druhov. Listy lekien na hladine slúžia ako odpočívadlo pre dlhoprsté vtáky jakany a pre žaby.

Na plávajúcom papyrusovom ostrovčeku sa v slnečných lúčoch vyhrievakrokodílie mláďa, má otvorenú papuľu a nejaví ani najmenší záujem o oči vysunuté nad hladinu ako periskop a o netrpezlivé funenie potápajúceho sa hrocha v jeho tesnej blízkosti. Kedysi tu bývalo veľké množstvo krokodílov, ale z väčšej časti boli vykynožené na kožu. Tunajšie krokodíly sú nebezpečnejšie než iné a každoročne prichádzajú správy o smrti niekoľkých ľudí v čeľustiach týchto plazov. Močaristé a po väčšiu časť roka vlhké územie delty plné šťavnatej pastvy hojne využívajú početné stáda byvolov, hrochov, vodárok lečve, kudu močiarnych, antilop skákavých i vraných a o niečo vzácnejších slonov.

Keď na Okavango padá súmrak, do špľachotu vody sa miesia zvuky pestrej živočíšnej ríše z ostrovov za vodou: pohrebné kvílenie osamelej hyeny, hlboké mručanie levice, prenikavý štekot kudu močiarneho a cvrkotavý hlas výrika pripomínajúci hmyz.

Kritické obdobie

Každú jar začne voda v delte rýchlo vysychať a to je jasná výzva pre všetky obojživelníky a ryby zo zaplavených častí delty, aby sa vrátili späť do hlbších vôd. Korytnačky, mnohé druhy žiab, najmä ropúch, a niekoľko druhov rýb sa vie ukryť v dne vysychajúcich močiarov a zostať v pokoji v podzemí, kým v apríli voda znovu nestúpne.

Mnoho menších živočíchov však pri rýchlom vyparovaní vody a ústupe hladiny príde o život. Stovky rýb, korytnačiek a žiab uviaznu v bahnitých plytčinách, a to je signál na obrovský masaker. Kŕdle volaviek, bocianov a ibisov sa ihneď vrhajú na obete, ktoré uviazli na súši. A aj vysychajúce riečisko, zaplnené teraz "utečencami" , ktorí sa ozlomkrk náhlia do hlbočín, sa premení na jedno veľké lovisko, kam sa ponáhľajú vtáky, vydry, cibety, šakaly, ale aj ľudia.

Delta a ľudia

Pozdĺž botswanskej rieky Okavango i v jej delte žije celý rad afrických kmeňov. K najstarším patrí khoisanský kmeň. Jeho členovia krováci (Bušmeni), prišli do týchto miest so svojimi stádami okolo roku 500 a dali krásne, výstižné mená mnohým tunajším ostrovom, lagúnam a prielivom. Okolo roku 1750 priplávali na svojich vratkých člnoch mekoro, vydlabaných z jedného kusa kmeňa a postrkávaných dlhým bidlom, Yeyeiovia. Do delty postupovali po riekach a živili sa najmä rybolovom. Okrem rýb lovili zo svojich člnov aj hrochy, na ktoré útočili oštepmi priviazaných k lanu. V súčasnosti je lov hrochov v delte zakázaný a člny mekoro sa používajú ako taxíky. Niekoľko rodín sa dokonca špecializovalo na ich výrobu. Po Yeyeioch dorazili do delty od juhu príslišníci kmeňa Ngologa, obyvatelia púští a pastriety kôz, oviec a hovädieho dobytka.Ďalší miestny kmeň Mbukushu loví ryby pomocou trstinových košíkov, ktoré nastražítesne vedľa seba naprieč riečiskom. ženy potom vytvoria rojnicu a brodia sa po prúde smerom ku košíkom, do ktorých vháňajú ryby. Vo vode však často číhajú krokodíly, ktoré môžu nepozorné domorodé ženy napadnúť. Začiatkom 20. storočia sem prišli energickí Tswanovia.

Obri z Okavanga

Dojem nemotornej hory mäsa, ktorým pôsobia hrochy v delte Okavango, môže byť zavádzajúci. Ak hrošieho býka v spoločnosti kráv a teliat niečo vyprovokuje, rozzúri sa a dokáže vybehnúť na breh a zaútočiť na narušiteľa.

Členovia kmeňa Yeyeiov, ktorí brázdia hladinu delty v dlabaných člnoch mekoro, si dávajú pozor, aby sa vyhli stretnutiu s hrochom, pretože sú známe prípady, keď hroch čln prevrhol, Napriek hlboko zakorenenej predstave o "hrošej koži" majú hrochy síce pomerne hrubú, ale veľmi citlivú kožu. Väčšinu dňa trávia vo vode, aby sa tak chránili pred jej vysušením a popraskaním. Zmyslové orgány na hlave sú umiestnené veľmi účelne - nozdry, oči i uši ležia vysoko a v jednej rovine. Často sú tým jediným, čo z ponoreného hrocha vyčnieva. Mohutné dolné očné zuby, ktoré samce pri "zívaní" vystavujú na obdiv, môžu merať vyše 60 centimetrov a vážiť až 3 kilogramy. Sú nielen nebezpečnou zbraňou, ale aj veľmi cenenou surovinou. Keďže časom nežltnú, kedysi sa používali na výrobu umelých chrupov. Keď sa hroch potápa, vie uzavrieť štrbinové nozdry a zmiznúť pod hladinou až na päť minút. Pod vodou sa pohybuje pomerne ľahko, medzi prstami má plávaci blany.

Čarovná moremi

Asi jedna pätina delty Okavango je súčasťou prírodnej rezervácie Moremi s rozlohou asi 1800 štvorcových kilometrov, kde nachádzame aj najvyššiu koncentráciu miestnej zveri. Rastú v nej háje vysokých vejárovitých paliem, obrovské figovníky a košaté kigélie (Kigelia africana) označované aj ako salámový strom. Je to vtáčí raj, kde sídli množstvo druhov - krakle, vlhy, dudky chochlaté, rybáriky (rody Ceryle i Alcedo), sovy a ďatle veľké. V okolitých močiaroch bez pohnutia odpočívajú krokodíly. Napriek zdanlivému pokoju sú vždy pripravené zmocniť sa niečoho na jedenie - často im padne za obeť mláďa hrocha, ktoré sa neopatrne vzdialilo od stáda. Hrošie matky chránia mláďatá tak, že sa vynoria z vody s teľaťom na chrbte, no niektoré krokodíly sú občas predsa len rýchlejšie. Trávnaté savany na brehoch delty obývajú pštrosy spolu s rôznymi druhmi antilop, so slonmi, byvolmi a paviánmi. V ich blízkosti sa vždy pohybujú leopardy, levy , gepardy, hyeny a hyenovité psy. Uprostred delty leží rozľahlý ostrov, ktorý slúži mnohým vtákom ako hniezdovisko.

Vtáči obor - pštros - nakväčší vták na svete, nevie lietať, ale zato má silné nohy. Ak je nútený utekať pred dravcami, dokáže bežať až šesťdesiatkilometrovou rýchlosťou a vie aj nebezpečne kopať. Na rozdiel od väčšiny ostatných vtáčích druhov je pštrosí samec veľmi starostlivým otcom.

Zdroj:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998. Zdroje fotografií "internet" - autori neznámy