Ospravedlňujeme sa, ale webstránka zatiaľ nie je optimalizovaná na vaše zariadenie. Nadar 2 - creativity hideout.
Kategorie: Geografia

Ordesa

OrdesaV srdci španielskych Pyrenejí sú v národnom parku chránené scenérie horského údolia i jeho obyvatelia. V najkrajšej časti Centrálnych Pyrenejí, nazývaných aj Aragónske, na juh od masívu Monte Perdido (Stratený vrch), vysokého 3355 metrov, leží unikátne horské údolie. Jeho dnom preteká rieka Arazas, ktorá sa valí cez skalné stupne a chytá do svojho náručia vodopády z okolitých skál.

Jej kamenité brehy lemujú vlhkomilné kroviny a staré topole, vyššie na strmých kamenitých svahoch rastú borovice, smrekovce a vzpriamené jedle, z ktorých niektoré sú vysoké až 25 metrov. Hore, nad hranicou lesa sú kroviny vavrínov, šípových ruží a borievok. Týčia sa tu takmer kolmé vápencové steny vysoké až 600 metrov, v ktorých sú odkryté vodorovné vápencové vrstvy, nápadné svojím pruhovaním. Oceľovosivá farba sa takmer pravidelne strieda s červenkastným okrom. Táto farebnosť je zároveň odrazom rôznej tvrdosti jednotlivých vrstiev. V skalných stenách preto vznikajú vplyvom dlhodobého zvetrávania a erózie nápadné rímsy, nazývané fajas. Sú ako stupne, jedna nad druhou a niektoré sledujú údolie v dĺžke mnohých kilometrov. Najširšie a najdlhšie sú dokonca upravené ako chodníčky pre mimoriadne zdatných a odvážnych turistov. K najznámejším patrí trojkilometrová Faja de la Flores vo výške 2400 metrov a oveľa dlhšia Faja de Pelay, ktorá sleduje vrcholovú časť južnej Sierry de las Cutas. Táto rímsa leží vo výške 2000 metrov a poskytuje panoramatický výhľad do najmalebnejšej časti údolia, ktorú v roku 1918 vyhlásili za Národný park Ordesa a Monte Perdido. Park zaberá plochu 152 štvorcových kilometrov prevažne v ľadovcovom údolí Ordesa. Údolie sa začína najširšou a najnižšou časťou pri ústí Arazasu do rieky Ary a stúpa proti prúdu rieky až do horného záveru vo svahu najvyššieho vápencového vrchu Pyrenejí, Monte Perdido. Práve tu sa v ľadovcových dobách zrodil ľadovec, ktorý pod sebou vyhĺbil široký okrúhly kar čiže cirk v podobe kamenného amfiteátra. Slávnostnú náladu miestu dodáva dobiela spenený vodopád Cola de Caball (konský chvost).

Útočisko divej prírody

Ordesa je jedným z posledných útočísk vzácnych kozorožcov pyrenejských (Capra pyreneica), ktoré sú na pokraji vyhynutia. Tieto mohutné horské kozy žijú v najvyšších, neprístupných častiach údolí a nie je ľahké ich zazrieť. Mimoriadne impozantne pôsobia dospelé jedince so svojimi dlhými , dozadu zahnutými rohmi. Oveľa častejšie možno zazrieť drobnejšie obratné kamzíky vrchovské, ktoré odvážne skáču po skalných rímsach. Na bezlesných kamenitých svahoch s krovinami a riedkou trávou žijú malé kolónie svišťov lesných. Niekedy do údolia zablúdi aj medveď hnedý, sviňa divá alebo vydra riečna, sledujúca tok rieky. Všetky tieto zvieratá sa ľuďom zvyčajne vyhýbajú.

Pri troche pozornosti možno však zazrieť drobného, ale veľmi zaujímavého vtáčika veľkosti vrabca, murárika červeno-krídleho. Je to vytrvalý ,,skalolezec,, šplhajúci sa po zvislých skalných stenách, kde hľadá pavúky a hmyz. Prezradí sa purpurovým zábleskom roztiahnutých krídel, ktoré používa nielen na let, ale aj ako oporu pri lezení. Nad skalnými útesmi občas zakrúžia orly skalného a zriedka aj orlosupy žltohlavé, s rozpätím krídel dva a pol metra.

Zdroje:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.;

print Formát pro tisk

Komentáře rss


Nebyly přidány žádné komentáře.

TOPlist
  • 14.04.2015 - Úprava vzhľadu a aktual. galérii
  • 12.04.2015 - Pridané nové fotografie
  • 28.03.2015 - Prispôsobovanie designu
  • 29.02.2015 - Update galérií
Reklama ENDORA.cz
„Nejkrásnější ze všech tajemství je být géniem a vědět to jen sám.“ Mark Twain
Google+