Seychely

Seychelská republika Geo. poloha: 4 35 S, 55 40 E Rozloha: 454 km2 Počet obyvateľov: 88 435 (cca 2010) Hustota zaľudnenia: 172 obyv./km2 Hlavné mesto: Victoria (35 000 obyv.) Úradný jazyk: kreolčina, angličtina , francúzština Mena: seychelská rupia (1 rupia = 100 centov) Rasové a národ. zloženie: kreoli (miešanci Ázijčanov, Afričanov, Európanov) 89 %, Indovia, Malgaši Náboženstvo: rímsko-katolícke 91%, anglikánske 7% Podiel na tvorbe HNP: poľnohosp. 4%, priemysel 15%, služby 81% HDP na 1 obyv.: 6 850 USD

Súostrovie pomenovali podľa ministra financií za vlády Ľudovíta XV. - Moreau de Seycheles. Od roku 1741 boli francúzskou a od roku 1810 anglickou kolóniou. Nezávislosť získali v roku 1976. Dve tretiny obrábaných pôd zaberajú palmové plantáže (kokosové orechy, kopra). Ďalšími významnými plodinami sú sisal, ryža, cukrová trstina, škorica. Narastá význam rybolovu. Viac ako polovicu príjmov štátu pochádza z cestovného ruchu.

Prírodné špecifiká

Najzalesnenejšie sú vnútorné ostrovy sčasti ich pokrývajú husté vždy zelené tropické lesy – zaberajú 18% rozlohy štátu (poľnohospodárska pôda 23%, ostatná 59%). Pre svoju odľahlosť od africkej pevniny sú Seychely domovom mnohých endemických druhov flóry a fauny – napr. 75 druhov kvitnúcich rastlín, 15 druhov vtákov, 3 druhy cicavcov, 30 druhov obojživelníkov a plazov a niekoľko stoviek druhov bezstavovcov. V tomto smere vyniká hlavne atol Aldabra s najväčšou populáciou korytnačky obrovskej (Geochelone gigantea). Ďalším unikátnym symbolom Seychelských ostrovov je palma seychelská (Lodoicea maldivica) s obrími kokosovými orechmi „Coco de Mer“ veľkými až 40 cm s hmotnosťou okolo 20 kg, ktoré sú najväčším semenom v rastlinnej ríši.

Cestovný ruch

Predstavu skutočného tropického raja vyvoláva už samotný názov Seychelských ostrovov, kilometre ľudoprázdnych dlhých pláží s koralovým bielym pieskom, tyrkysovo sfarbené teplé more, typicky prehnuté kokosové palmy, vzácna fauna s obrími korytnačkami a miliónmi hniezdiacich vtákov. Seychely sú perlou Indického oceánu a určite zodpovedajú predstavám o vysnívanej a romantickej dovolenke. Najväčšie a najznámejšie ostrovy obklopuje nespočetné množstvo menších ostrovčekov a koralových útesov, ktorých atmosféra vytvára ideálne podmienky pre šnorchlovanie, potápanie a rybolov. Ostrovy s bujnou vždyzelenou vegetáciou boli objavené začiatkom 16. storočia portugalskou flotilou, ale vďaka jedinečným kokosovým orechom palmy „Coco de Mer“, ktoré sa občas vyplavili pri brehoch Maldiv, sa preslávili dávno predtým. Ale na Seychelách je oveľa viac, čo môže návštevníka zaujať. Dozrievajú tu zvláštne ovocia zvláštnych mien – palmiste, patole, calabash, golden apple, choux-choute. Samotné kreolské jedlá, ktoré miešajú magickú zmes tohto ovocia, rýb, čerstvej zeleniny a korenín, sú ovplyvnené africkou, francúzskou, anglickou, talianskou, čínskou a indickou kuchyňou. Medzi miestne špeciality patrí bourgeios grillé, bouillon bréde, soupe de tectec, cari bernique, salade de palmiste („šalát milionárov“), coconout curry, chatini requin, chauve-souris ČI kat-kat banane. Základom pre mnohé jedlá je kokosové mlieko, ktoré sa kombinuje napr.s bravčovým alebo kuracím mäsom, homárom či chobotnicou. Okrem toho je na ostrovoch veľký výber druhov vína a alkoholických nápojov, veľmi obľúbený je miestny čaj. Medzi hľadané suveníry patria pletené košíky a klobúky, batikované látky, vyrezávané výrobky z dreva, keramika alebo maľby. Význam turistiky sa v ekonomike krajiny začal zvyšovať v 70.-80. rokoch, odkedy ju vláda začala cieľavedome podporovať. Dnes predstavuje najmä luxusný cestovný ruch najdôležitejší zdroj devíz, aj keď Seychely ročne navštívi relatívne málo turistov (asi 150 000). Vláda totiž kladie veľký dôraz na životné prostredie a ochranu prírody, nie na masovú turistiku. Kapacita lôžok je obmedzená asi na 5000. Všetky novšie hotely a penzióny zodpovedajú medzinárodnému štandardu, niektoré boli prestavané z bývalých plantážových sídiel. Na najvzdialenejších ostrovoch sú domčeky a penzióny stavané so slamenou strechou.

Info: http://www.seychelles.com

Zdroje:Lexikón štátov sveta, Mapa Slovakia 2001;