Sibírska tundra - Čarovný svet

Sibírska tundra je jedným z najväčších prírodných celkov Ázie. Leží medzi pásom lesov ana juhu a arktickými pustatinami na severe, ale na mnohých miestach siaha až k okrajovým moriam Severného ľadového oceánu. Zaberá približne asi 2 milióny štvorcových kilometrov ruského územia (bez tundry Ďalekého východu), čo je územie veľké ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia dohromady.

K najtypickejším prírodným črtám tundry patrí bezlesá krajina a trvalo zamrznutá pôda. Podnebie je subarktické s dlhou mrazivou zimou, keď slnko niekoľko týždňov nevychádza a zamrznuté pláne osvetˇuje iba mesiac a mihotavá polárna žiara - aurora borealis. Snehu padá málo a prší len zriedka. Holomrazy bývajú až -33°C, ale všetko živé oveľa viac ničia vytrvalé, prudké víchrice s rýchlosťou vetra až 140 kilometrov za hodinu, ktoré trvajú v zime až 80 dní. Bezvetrie nastáva iba v lete, keď nad tundrou zasa po niekoľko týždňov slnko nezapadá. Krúži nízko nad obzorom a na oblohe sú väčšinou dňa ranné zore, ktoré okolo poludnia zlatnú a rýchlo prechádzajú do dlhých červených západov slnka. Biele noci vrcholia v júni, keď sa začína leto a keď sa všetko živé ponáhľa načerpať nové sily a zabezpečiť budúce pokolenie.

K typickým tundrovým krajinám patrí Tajmýrsky poloostrov, ktorý je najsevernejším výbežkom Ázie. Keď dvaja britskí zoológovia Gerald a lee Durrellovci navštívili v 80. rokoch minulého storočia letný Tajmýr, s obdivom hľadeli na ,,hrubý koberec machov a drobných kvietkov pokrývajúcich zamrznutú zem". Tie drobné kvety podobné sedmokráskam boli vari dryádky alebo ružovkasté kvety iskerníka ľadovcového.

Tundra nemá veľa rastlinných druhov, ale zato sa objavujú v obrovskom množstve. Keďže väčšina rastlín ma zakrpatený vzrast , no kvety si zachovávajú svoju veľkosť, zdá sa, že v tom ,,lese" po kolená a v tráve po členky žiaria nezvyčajne veľké kvety. Zo zakrpatených drevín sú najhojnejšie vŕby a brezy a k nim sa družia čučoriedky a ďalšie drobné kríky, ale to až ďaleko na južnom, teplom okraji bezlesnej zóny, ktorá sa nazýva kríčkovitá tundra. Sever je na teplo oveľa skúpejší, a preto tam rastú len machy a lišajníky, a ešte severnejšie iba osamotené trsy najodolnejších druhov.

Večne zamrznutá pôda

Premrznutú polohu pôdy a zvetraním nazývajú Rusi ,,večnaja merzlota" a je to jeden z dosiaľ nie celkom objasnených prírodných javov polárnych krajín.Zamŕzanie je rôzne hlboké, ale väčšinou sa pohybuje do hĺbok 300 až 400 metrov. Kedysi sa odborníci domnievali, že podzemné premrznutie je iba pozostatkom ľadových dôb, ale v súčasnosti prevláda názor, že je to dôsledok súčasnej klímy, keď zem nekrytá snehom pri tzv. holomrazoch premŕza do veľkých hĺbok. Rovnako problematické je vysvetlenie občasných nálezov zamrznutých mamutov a nosorožcov, o ktorých sa vie, že žili v južnejších častiach Eurázie a Severnej Ameriky v ľadových dobách. Ich nálezy ďaleko na severe vysvetlujú paleozoológovia tým, že ojedinelé skupinky týchto zvierat možno prežívali v neprípustných častiach lesotundry až do historických dôb a objavené zvieratá nie sú zmrazené desaťtisíce, ale iba niekoľko tisíc rokov.

K najtypickejším prejavom trvalo zamrznutej pôdy malé a väčšie jazerá, močiare a sihliny, ktorými sa tundra v lete ligoce ako malými zrkadlami. Ich vznik spôsobuje nepriepustný ľadový pancier, ktorý leží pod tenkou vrstvou roztopenej pôdy a nedovolí vode, aby vsiakla. Pri všeobecne nízkom výpare zostávajú celé leto vo všetkých priehlbniach bez plání malé i veľké kaluže.

V lete v najsevernejších častiach tundry, pokrytej väčšinou iba kamenitým skeletom, dominujú reliéfu malebné mnohouholníky. Povrchová vrstva rozmrznutej zeme sa totiž pri prudkom zamrznutí vyklenie a vytláča za svojho stredu veľké kamene, ktoré sa pri opakovanom zamŕzaní a rozmŕzaní pomaly posúvajú k okrajom políčok a vytvárajú kamenné štvor- a šesťuholníkové obrazce, v strede ktorých ležia kaluže vody. Leto je aj obdobím príletu miliónových kŕdľov vodných vtákov - aliek, norcov, čajok, mníšikov, kačíc a husí; väčšina z nich hniezdi pri okraji morí, ktoré im poskytujú bohatú potravu.

Zdroj:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.