Sognefjord - Čarovný svet

Akoby sa k sebe nakláňali v snahe zakryť aj tú úzku stuhu oblohy kdesi vysoko, ktorá kopíruje vodný pruh hlboko dolu. Svet sa tu nápadne zúžil. Očiam sa ponúkajú iba strmé skaly riedko porastené borovicami, odvážne sa držiacimi v rozsadlinách. Stovky drobných pramienkov, ktoré vytekajú zo skalných rozsadlín, občas vystrieda dobiela spenený vodopád vrhajúci sa nadol z visutého údolia. Potom sa odniekiaľ potichu priplazí závoj hmly a zahalí fjord bielou, vlhkou tmou. Úľavu do tejto stiesnenej nálady prinášajú bočné údolia, ktorými sa rozšíri obzor. Skaly sa trochu rozostúpia a fjord lemujú svahovité, trávnaté brehy. Ležia tu aj mestečká, dediny alebo aspoň skupiny chát. Radostným dojmom pôsobia tradičné drevené domy veselých farieb (prevláda terakotová červená) s trávnikmi na strechách.

Fjordy a hory

Dlhé prsty mora siahajú hlboko do nórskeho vnútrozemia a roztínajú staré horstvá viac než dvoma stovkami priepastne hlbokých fjordov. Sognefjord je z nich najdlhší. Od pobrežia Nórskeho mora sa had prevlieka medzi skalami a preniká až po okraj náhornej plošiny Jotunheim (Domov obrov), ktorá sa dvíha do výšky 1500 metrov. Rovnako vysoké sú skalné steny pod vyhliadkou Gaupne. Sognefjord je 220 kilometrov dlhý a v priemere päť kilometrov široký. Má šesť hlavných ramien a desiatky ďalších výbežkov a všetky sa zatínajú do skál rovnako energicky. Avšak to, čo je na Sognefjorde najobdivuhodnejšie, je viditeľné iba spolovice - celková hĺbka údolia. Strmé skaly, ktoré trčia miestami do výšky aj vyše 1000 metrov, rovnako strmo klesajú ďalších 1000 metrov ku dnu, maximálne do hĺbky 1200 metrov, takže ich celková výška presahuje dva kilometre.

Fjordové pobrežie je dielom ľadovcov stekajúcich z nórskych Skánd. Skandy sú staré prvohorné horstvo nasunuté na ešte starší baltický štít. Pred nástupom zaľadnenia malo podobu náhorných plošín, začali pretekať v podobe ľadovcových splazov z okraja nadol - najpríhodnejšími miestami boli údolia riek. Čím hrubší bol splaz, tým hlbšie a širšie údolie vyryl. Najsilnejšie hĺbenie prebiehalo pod najhrubším spádom a to je jedna z príčin prečo sú najhlbšie fjordy ďaleko od pobrežia. Ľadovcové splazy sa an svojej ceste k moru spájali a tak vznikali dnešné fjordové ramená. Keď čelo ľadovcového splazu dosiahlo more, ešte niekoľko sto metrov pokračovalo po morskom dne a potom sa začalo trieštiť, topiť a odlamovať. Zaľadnenie Skánd sa v posledných dvoch miliónoch rokov niekoľkokrát opakovalo a ľadovcové údolia sa ustavične prehlbovali. Keď sa približne pred 10 000 rokmi roztopili posledné ľadovce, hlboké údolia zaplavilo more, ktoré ich anektovalo ako svoje mimoriadne zálivy, fjordy.

Život okolo fjordov

Sognefjord aj svojimi ramenami otvára cestu do takmer neobývateľných hôr a Nóri sa usídlili všade, kde bolo len trochu možné. Na jej brehoch je roztrúsených asi desať väčších miest - Vadheim, Sogndal, Leikanger, Fläm, Aurland a ďalšie väčšie či menšie sídla ťažia z prítomnosti pokojnej, slanej ,,rieky", ktorá v súlade s rytmom prílivu a odlivu kdesi na vzdialenom mori mení výšku hladiny a smer prúdu. Hlboko vo vnútrozemí však tento ajv pomaly zaniká. Prostredníctvom fjordov však preniká hlboko dovnutra hôr aj blahodarný vplyv teplého Severo-atlantického morského prúdu, ktorý ako predĺžená ruka Golfského prúdu zohrieva nórske brehy a prináša trochu karibského tepla aj do fjordu a jeho ramien. Vďaka nemu je napríklad na stráňach okolo mesta Leikanger možné pestovať jablone.

Horské rieky, ktoré sa vrhajú z okolitých hôr do fjordov, sú nevyčerpateľným zdrojom vodnej energie. Nóri túto možnosť výroby lacnej elektriny bohato využívajú pre domacnosti a pre priemysel. Napríklad v priemyselnom mieste Aurland je v prevádzke energeticky veľmi náročná továreň na výrobu hliníka. Obyvatelia fjordu využívajú na vzájomné spojenie lodnú dopravu, najmä trajekty neúnavne križujúce slanú rieku sem a tam, a cesty, ktoré sa spoľahlivo napájajú na prístaviská trajektov.

Zdroj:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.