Yosemite - Čarovný svet

Až do polovice 19. storočia poznali vznešenosť a zároveň intimitu uzavretých horských údolí na západných svahoch Sierra Nevady iba Indiáni. Miestny kmeň Ahwahneechee, ktorý nazýval hnedé medvede ,,jú-zju-ma-ti", v preklade približne ,,niektorí z nich zabíjajú", bol pôvodcom neskoršieho pomenovania najznámejšieho údolia v obl asti aj celého Národného parku Yosemite ( vyslovuje sa jousemity ).

Yosemitské údolie bolo síce objavené už v roku 1833, ale vedelo o ňom iba pár zlatokopov. Roku 1851 však vošiel do údolia oddiel americkej kavalérie prenasledujúci Indiánov, ktorí sa tam chceli ukryť. Krása krajiny vojakov doslova zaskočila a ich nadšené rozprávanie viedlo k sprístupneniu oblasti prvým turistom. Roku 1864 bolo Yosemitské údolie vyhlásené za park štátu Kalifornia, ktorý sa roku 1890 zmenil na národný park s plochou takmer 2000 štvorcových kilometrov na západnom úbočí Sierry Nevady.

Prekrásna Sierra Nevada dostala španielské meno (Snežné hory), lebo pôvodne patrila celá Kalifornia Mexiku. Mohutné žulové kupoly tu dvíhajú svoje oblé temená do tisícmetrových výšok a predvádzajú každodenné farebné premeny svojich holých, vyhladených vrcholov. Hoci je známe, že celá oblasť bola zaľadnená, nápadne okrúhle tvary žulových vrcholov nie sú iba dielom ľadovcov, ale predovšetkým takzvanej exfoliácie, čiže odlupovania povrchových vrstiev po zakrivených plochách v tvare akýchsi obrovských ,,cibuľových šupiek". Vnútorné pukliny boli do žuly zakódované už v čase ich vzniku, keď ležali ako žeravé telesá hlboko pod zemským povrchom, Neskôr pri postupnom chladnutí a zmršťovaní prenikla celou žulovou hmotou priestorová pavučina drobných pukliniek. Žulové telesá obrovských rozmerov tu vznikali v troch fázach v časovom rozmedzí pred 200 až 85 miliónmi rokov. Postupne asi 10 miliónov rokov chladli, pokryté hrubou vrstvou metamorfovaných hornín a morských sedimentov, s ktorými boli zdvihnuté do horských výšok.

V posledných 10 miliónoch rokov z najvyšších častí pohoria postupne zmizla horná vrstva a na denné svetlo sa začali vynárať temená žulových telies. Keď tlak povrchových sedimentov zmizol, pukliny sa rozšírili a tým uvoľnili povrchové žulové vrstvy, ktoré sa začali odlupovať pozdĺž zakrivených puklinových plôch. Tak vznikli mnohé známe kupoly a klenby ako El Portal, EL Capitan či Sentinel Dome.

Ľadovcové údolia

Keď Sierra Nevada dosahovala súčasnú výšku (až 4341 metrov) a jej žulové klenby boli z veľkej časti obnažené, prišli asi pred 2 miliónmi rokov ľadové doby. Náveterné západné svahy mali bohaté snehové zrážky, a preto boli narastajúce ľadovce neobyčajne mohutné a prehĺbili staré plytké riečné údolia o 1000 aj viac metrov. K najväčším ľadovcovým údoliam na území parku patria Yosemitské údolie a Grand Canyon rieky Tuolomne. Yosemitské údolie vyhĺbil ľadovec v miestach, kadiaľ tiekla riečka Merced. Tá sa s koncom ľadovej doby do svojho údolia znovu vrátila, tečie však už o 1000 metrov nižšie a čiastočne aj po dne bývalého jazera, ktoré prerezaním jeho morénovej hrádze vypustila. Aj jej bývalé prítoky sa vrátili do svojich starých, no menej ,,visutých" údolí, kde však nenašli Merced, ale priepasť. A tak sa vrhajú za Merced vodopádmi Bridalveil (Svadobný závoj), Ribbon (Stuha), Nevada Yosemite Falls a ďalšími. Väčšina z nich patrí medzi najvyššie v Amerike a Yosemitský trojstupňový vodopád s celkovou výškou 739 metrov je šiesty najvyšší na svete.

Velikáni

Takmer na celom území parku rastú nádherné vysokohorské lesy. K miestnym druhom patrí dub Quercus kelogii, pazerav zbiehavý, borovica ťažká a kráľovský pár sekvojí - sekvojovec mamutí ( Sequoiadendron giganteum) a sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens). Sekvojovec dorastá až do výšky 100 metrov a môže dosiahnuť priemer kmeňa aj 12 metrov. Sú to najmohutnejšie a najtvrdšie stromy na svete, dožívajú sa viac než 2000 rokov. V časti parku nazvanej Mariposa Grove rastie iba niekoľko sekvojovcov, každý strom má svoje meno a je starostlivo chránený. Veľmi ťažko sa totiž rozmnožujú. Oveľa hojnejšie sa vyskytuje sekvoja vždyzelená, dorastajúca až do výšky 110 metrov, je však štíhlejšia a nápadná svojou červenou, akoby hubovitou kôrou. Rastie spoločne so sekvojovcami a borovicami v niekoľkých svetlých hájoch, ktoré možno bez zveličovania nazvať lesnými chrámami.

Najväčším cicavcom parku je medveď čierny, baribal, zatiaľ čo ,,totem" Yosemitu, medveď grizly, bol už vyhubený. Z veľkých šeliem sa tu vyskytujú ešte menšie svorky kojotov a líšky. V svetlých lesoch a na krásnych lúkach, ktoré pokrývajú dno bývalého jazera, sa pasú jeleníky ušaté. Vďačným obveselením turistov sú drobné hlodavce čipmanky (Tamias striatus), hniezdiace pod vyhliadkovými miestami, kde žobrú o maškrty, a veverice červené, živiace sa semenami sekvojovcov.

Návštevníci divočiny

Prvá turistická výprava prešla Yosemitským údolím roku 1901. Takmer stočlennú skupinu viedol Will Colby, tajomník klubu Sierra, ktorý vznikol roku 1892 a jeho prvým prezidentom bol John Muir. Cieľom klubu bolo zachovať Yosemite v pôvodnom nedotknutom stave a prispievať k tomu, aby sa tešil obľube a vážnosti návštevníkov.

Prvý trojtýždňový výlet mal taký úspech, že sa stal každoročnou tradíciou. V klubovom vestníku o ňom napísala Ella M. Sextonová napríklad toto: ,,Je nevyhnutné, aby ženy, ktoré sa vyberú do Yosemitského parku, boli oblečené rovnako ako muži... Pochod húštinami v sukni je totiž vopred prehraným bojom." Netrvalo dlho a Yosemite sa stal obľúbeným cieľom letných výletov a miestom zimných športov. Cestovné kancelárie venovali Yosemitu svoje prvé brožúrky.

Zdroj:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.