Zdroj: http://n2studio.mzf.cz/geografia/sopka-fudzisan  •  Vydáno: 12.6.2011 19:30  •  Autor: Sadman

Sopka Fudžisan

Sopka FudžisanNajvyšší vrch Japonska, charakteristický svojím ladným kužeľovitým tvarom, je oddávna ospevovaným a uctievaným. Vrch Fudžisan je rovnako výrazným symbolom Japonska ako vychádzajúce slnko. Jeho elegatný kuželovitý vrchol, po vačšinu roka pokrytý snehom, stojí osamotene uprostred nížin pri tichomorskom pobreží ostrova Honšú. Vďaka celým generáciám maliarov a fotografov je jeho výrazná silueta známa po celom svete a básnici sa odpradávna usilujú zachytiť jeho krásu slovom. Napriek tomu si tí, ktorí ho uvidia na vlastné oči, odnášajú zážitok, ktorý sa nedá vyjadriť ani slovami , ani obrazom.

Príťažlivosť vrchu Fudžisan nespočíva iba v jeho monumentálnej, osamelej kráse. Prispievajú k nej aj jeho ustavičné premeny - rôzne striedanie svetla a tieňov, posúvanie nerovného okraja snehovej hranice či priplávanie a miznutie oblakov zakrývajúcich jeho vrchol.

Práve mraky zármútia mnohých návštevníkov, čo sem zavítajú iba na skok. Hoci veľa básnikov ospevuje jeho dokonalú geometrickú súmernosť, časť jeho krásy v skutočnosti spočíva práve v drobných odchýlkach od dokonalej pravidelnosti. Svahy sú naklonené pod mierne odlišným uhlom a nezbiehajú sa v jednom bode, ale sú zakončené hrboľatou plošinkou. Tento zúbkovaný vrchol je v skutočnosti okraj krátera, lebo 3776 metrov vysoký Fudžisan je , sopka, a to dokonca činná. Tento masívny vrch, ktorého obvod na úpätí meria 125 km, vznikol opakovaným vyvrhovaním lávy a popola. Je to teda stratovulkán. Prvý zachovaný záznam o erupcii pochádza z roku 800 pred Kristom. Od tých čias ich bolo niekoľko. Zatiaľ posledná sa udiala roku 1707, keď čierny popol zasypal ulice Tokia, vzdialeného asi 95 km. Japonci často nazývajú tento vrcho ,,Fujisan,, , čo je meno s prídomkom určeným pre vážené osoby. Národ Ainu, ktorý patril k pôvodným obyvateľom Japonska, uctieval vrch ako posvätný. Meno Fudži možno pochádza práve zo slova fuči, ktoré v ich jazyku znamenalo ,,oheň,,. Vrch je posvätný tak pre budhistov, ako aj pre vyznávačov japonského náboženstva šintoizmu, ktorí uctievajú duchov prírody a duchov mŕtvych. Existuje dokonca náboženská sekta Fudži-ko ( Spoločenstvo Fudži) ,zasvätená priamo tomuto vrchu.

Vznikla roku 1558 a ešte dnes má veľa nasledovníkov. Budhistický maliari často zobrazovali pohľad na jazero Kawaguči, v ktorého nehybných vodách sa Fudžisan zrkadlí. V jeho okolí ležia ďalšie štyri jazerá, prepojené potôčikmi a vodopádmi a obkolopené lesmi. Práve z tohto miesta, napriek tomu, že je tu vždy veľký turistický ruch, je pohľad na vrch najúchvatnejší. Spolu s neďalekým pobrežím , okolitými lesmi a jazerami je FUdžisan súčasťou národného parku, ktorý ročne navštívy neuveritelných 80 miliónov ľudí, čos a rovnádvom tretinám populácie Japonska. Z tohto obrovského počtu návštevníkov sa ich asi 250 000 vydá hore po úbočí vrchu. Fudžisan je pútnickým miestom pre mužov už celé storočia. Ženám bol prístup na vrchol až do roku 1868 zakázaný. Každý pútnik so sebou niesol kamienok ako symbol odľahčenia bremena hriechu dolu na zemi..

Dnes sem návštevníci prichádzajú najmä v júli a v auguste, keď je vrchol takmer bez snehu,a vydávajú sa po jednom zo šiestich vyšliapaných chodníkov na vrchol. Medzi nimi možno vždy zazrieť niekoľko postáv oblečených v bielom - pútnikov sekty Fudži-ko. Turisti a pútnici začínajú svoju cestu v smrekovcových lesoch, kde bohato kvitnú čerešne a azalky,a stúpajú k horným svahom, kde sa držia už iba odolnejšie zakrpatené kroviny. Výstup je namáhavý, počasie sa často mení a hore je oveľa chladnejšie - aj v auguste sa tu teplota niekedy pohybuje iba okolo 6°C. V záverečnej fáze stúpania vedú cesty cez kamenité svahy na vrchol hory, k okraju sopečného krátera, ktorý má približne kruhovitý tvar. Je na ňom šesť výstupkov nazývaných ,, Šesť okvetných lístkov Fudžisanu,,. Práve ony z diaľky vytvárajú dojem hrboľatého vrcholu. Dokonca aj 700 metrov široký kráter, nazývaný Nai.in (svätyňa), je predmetom uctievania.

Niektorý navštevníci sa vydávajú na cestu v noci, aby dorazili na vrchol pred rozvidnením a videly východ slonka. Na konci chladnej letnej noci vyšle skryté slnko na oblohu nádherné záblesky fialových, medených a červených odtieňov a potom sa vydá na svoju púť po horizonte. Postupne, ako sa svetlo stáva intenzívnejším, naskytá sa jedinečný výhľad na jazerá, lesy a na morské pobrežie v diaľke.

Zdroje:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.;