Zdroj: http://n2studio.mzf.cz/historia-x/nanking-1937  •  Vydáno: 6.11.2012 16:23  •  Autor: Sadman

Nanking, 1937

Nanking, 1937Boj Číny proti Japonskej invázii... historická udalosť nazývaná aj ako ,,Znásilnenie Nankingu" (článok obsahuje aj dobové fotografie, ktoré nie sú určné pre slabšie povahy). Dobytím vtedajšieho čínskeho hlavného mesta Nankingu Japonci rozhodujúcim spôsobom rozdrvili čínsku armádu a stali sa pánmi nad kľúčovými oblasťami čínskeho vnútrozemia. Ich barbarské správanie však šokovalo celý svet. Desivé svedectvá o masakroch a násilnostiach ohlasovali vek fanatických zverstiev páchaných v čase vojny na zajatcoch a civiloch.

Na území štátu:  

Druhá svetová vojna v Ázii začala už v roku 1937 japonskou inváziou do Číny. Bola vrcholom japonského ťaženia zameraného na zväčšenie svojho vplyvu vo svete. Vojnové akcie sa začali vlastne už čínsko-japonskou vojnou v rokoch 1849-1895, pokračovali rusko-japonskou vojnou v období rokov 1904-1905 a bojovými aktivitami počas prvej svetovej vojny, kedy sa japonci zmocnili nemeckých kolónií.

img img

Občianska vojna v dvadsiatych rokoch 20. storočia Čínu doslova ochromila. V roku 1931 Japonsko využilo rozvrat v krajine na vpád do Mandžuska. Za zámienku si Japonci zvolili tzv. mukdenský incident. Išlo v ňom o sprisahanie proti Číne, ktorú obvinili, že jej vojaci chceli vyhodiť do povetria železničný most medzi Mukdenom a Port Arthurom. Japonci túto provinciu obsadili a nazvali ju Mandžukuo. Do jej čela ako bábkového vládcu dosadili posledného čínskeho cisára Pchu-i. Čína odpovedala bojkotom japonského tovaru a Japonci ako odvetu vysadili svoje vojsko v Šanghaji. Nastali ostré boje a Číňania nakoniec pristúpili na ukončenie bojkotu. Napätie medzi oboma krajinami pravdaže citeľne rástlo. Japonská spoločnosť sa začala intenzívne militarizovať. V roku 1936 sa skupina armádnych dôstojníkov v snahe vyvolať dobyvačnú vojnu proti Číne pokúsila o vládny prevrat. Pokus sa síce nevydaril, rebeli však nemuseli na splnenie svojich prianí dlho čakať.

img img

Invázia do Číny

Dňa 7. júla 1937 Japonci vyprovokovali ďalšiu sabotáž, tentoraz na moste Marka Pola pri Ťchien-ťine v severnej Číne. Pravdaže, opäť sa hľadala zámienka na celoplošnú inváziu do Číny. V obrovskom zápase, ktorý nasledoval, mali väčšiu šancu na úspech Japonci. Japonsko bolo najvyspelejšou ázijskou mocnosťou s vysokovýkonným vojnovým námorníctvom a vojenským letectvom. Pozemné sily disponovali s 300 000 dobre vycvičenými vojakmi, vyzbrojených najmodernejšími zbraňami. Početná, síce silná, no nedostatočne vycvičená čínska armáda nemohla svojou nedokonalou technikou nepriateľovi úspešne vzdorovať. Nemala ani letectvo, ani námornictvo. Jej jadrom bola národná armáda (ozbrojené sily Národnej strany Kuomintangu) na čele s generálom Čankajškom. Mala až dva milióny mužov, rozmiestnených predovšetkým okolo hlavného mesta Nankingu. V severovýchodnej Číne okrem toho pôsobilo asi 150 000 komunistických partizánov. Obidve čínske armádne frakcie sa dohodli na jednom postupe proti Japonsku. Vzhľadom na priepastné ideologické rozdiely to však bola veľmi problematická aliancia.

V lete 1937 japonská armáda obsadila Peking a Ťchien-ťin a vzápätí postupovala na západ a juh. Čínska obrana v tejto oblasti padla. Na jeseň sa však japonský postup začal spomaľovať a dlhé japonské zásobovacie línie boli stále zraniteľnejšie. Ohrozoval ich oživený odpor čínskeho civilného obyvateľstva, ako aj čínskej armády. Pri druhom útoku na Šnghhaj sa Japonci stretli so silnou obranou a uplynulo niekoľko mesiacov, kým sa im útokmi obojživelných a leteckých síl podarilo mesto dobyť. V septembri v severovýchodnej Číne divízia komunistických ozbrojencov rozprášila celú japonskú divíziu, čo neobyčajne pozdvihlo morálku Číňanov a upevnilo moc komunistov v tejto časti krajiny. japonci sa domnievali, že dobytie Číny bude jednoduchá záležitosť. Dočkali sa však oveľa väčšieho odporu, než predpokladali. Nespokojní a rozhnevaný japonský vojaci postupovali na západ k Nankingu, hlavnému mestu kuomintangskej vlády.

Pokles morálky

V novembri 1937 sa na Nanking vrhli tri japonské armády. Ich postup sprevádzala bezohľadnosť a ničenie dedín a miest na osi postupu. Ich barbarstvu sa napríklad nevyhlo ani historické mesto Su-čou na východnom brehu jazera Taichu, ktorému sa pre jeho starobylé kanály a mosty zvyklo hovoriť ,,čínske Benátky". Japonci sem vtrhli, zmasakrovali obyvateľstvo, zapálili historícké dominanty a odvliekli niekoľkotisíc žien, ktoré potom ako sexuálne otrokyne zneužívali japonský vojaci. V tom čase klesol počet obyvateľov tohto mesta z pôvodných 350 000 na necelých 500. A treba len smutne dodať, že to bol iba začiatok...

Japonská armáda 7. decembra uzavrela okruh okolo Nankingu. Brániace sa čínske ozbrojené sily s počtom 300 000 mužov Japonci obkľúčili za mestom, pri rieke Jang-c-ťiang. Číňania sa zmohli iba na slabý odpor. V chaose, ktorý vypukol, Čankajšek nariadil na poslednú chvíľu odsun vojsk z Nankingu. Počítalo sa s tým, že vojaci, ktorí zostali, sa vzdajú. Generál Macui Iwane, hlavný veliteľ japonských síl v oblasti, považoval dobytie hlavného mesta za slávny vrchol svojej kariéri. Rozhodol sa prezentovať japonskú armádu ako vysoko disciplinované vojsko a v tomto duchu aj vydal príslušné rozkazy. mal v úmysle urobiť dojem nielen na Číňanov, ale aj na celú svetovú verejnosť. Oznámil, že plienenie a nevhodné správanie na verejnosti nebude tolerovať a že civilnému obyvateľstvu sa poskytne príslušná ochrana. Tieto veľkorysé plány však zmietla zo stola jeho choroba a zmeny vo velení. Za nového veliteľa japonských vojsk v Nankingu vymenoval cisár Hirohito svojho synovca, princa Asaku Jasuhika. Bol členom kráľovskej rodiny, čo znamená, že rodovou autoritou bol nadriadený všetkým poľným veliteľom. Asaka sa dostal pod vplyv bezohľadného generála Nakadžimu. Na jeho podnet zrušil svoje predchádzajúce nariadenie a vydal nový rozkaz, podľa ktorého mali byť všetci zajatci zastrelení. Pred úsvitom 13. decembra necelých 50 000 japonských vojakov prelomilo hradby Nankingu. tu sa stretli s 90 000 čínskymi vojakmi a pol miliónom civilov.

Vynára sa otázka: prečo číňania neprejavili rovnaký odpor ako v Šanghaji, keď mali takú veľkú početnú prevahu? Zdá sa, že čínska armáda v Nankingu už bola vyčerpaná ústupom zo Šnaghaja a ponuka čestného zaobchádzania sa jej zdala príťažlivejšia ako v predchádzajúcich bitkách. Mnohí čínsky vojaci odhadzovali zbrane a dobrovoľne sa vzdávali. Ukázalo sa, že medzi čínskymi veliteľmi v meste vládla nízka koordinácia. katastrofálny pokles morálky Číňanov Japoncom pomohol k najväčšiemu víťazstvu celého ťaženia. Tragédiou bolo, že prísľuby slušného zaobchádzania sa ukázali ako falošné. Čínskych vojakov spútavali a odvádzali na popravu. Ľahké a neočakávané víťazstvo znamenalo, že posledné zvyšky rešpektu, ktorý japonský vojaci ešte mohli pociťovať k čínskym zajatcom, sa načisto vytratili. Bol to začiatok holokaustu.

img      img
(I) Iwane Macui vchádza do Nankingu.           (I) Princ Asaku Jasuhika

,,Znásilnenie Nankingu"

Kým predchádzajúce bojové zrážky vyvolávali u japonských vojakov strach z odvahy a statočnosti čínskych bojovníkov, teraz nimi za ich zbabelosť opovrhovali. Japonci, aj keď v značnej menšine, začali Číňanov sústreďovať do malých skupín, zväzovali im ruky a odvádzali an popravisko, kde ich hromadne vraždili guľometnou paľbou. Zmasakrovali také množstvo vojakov, že chýbali hroby na ich pochovanie. Preto časť z nich spálili, alebo nahádzali do rieky Jang-c-ťiang. Keď japonský vojaci kruto zúčtovali s čínskymi zajatcami, vnikli do Nankingu a civilné obyvateľstvo vystavili desivým orgiám násilností. mužov, ženy a deti strieľali, ako sa im zachcelo. Keď sa im minuli náboje, dorážali ich mečmi a bodákmi. Na uliciach sa hromadili hory mŕtvol. Popravy civilov sa stali morbídnym športom. Vojaci medzi sebou súťažili, kto zabije viac ľudí za kratší čas. Keď ich zabíjanie prestalo baviť, vymýšľali si odporné spôsoby mučenia. Vojaci sa navzájom fotografovali, ako s úsmevom, vyjadrujúcim zvrátenú rozkoš z mučenia a vraždenia, držia v rukách odrezané hlavy utýraných Číňanov. Hordy japonských vojakov brutálne znásilňovali ženy bez ohľadu na vek a potom ich zohavovali a zabíjali. Nechutné barbarské scény trvali niekoľko dní, pričom dôstojníci svojich vojakov v zvrátenostiach ešte povzbudzovali.

Vlna hrôzy začala ochabovať 17. decembra, potom, čo generál Macui Iwane vyzdravel a vrátil sa do mesta. Keď sa dozvedel, ako sa jeho vojaci správali, bol šokovaný. Bolo však už príliš neskoro. Krutou smrťou zahynulo 250 000 čínskych mužov, žien a detí a 80 000 žien japonský vojaci znásilnili. napriek ostrému generálovmu nesúhlasu násilnosti pokračovali ešte niekoľko týždňov. ,,Znásilnenie Nankingu" sa považuje za jeden z najväčších vojnových zločinov spáchaných v 20. storočí. Japonská vláda sa pokúšala tento incident zamlčať, čo sa jej do istej miery aj podarilo. Hrôzy tohto typu totiž na Západe nevyvolávali rovnako citlivú reakciu ako vojnové zločiny spôsobené Nemcami a Rusmi. Skutočnosť, že japonskí vojaci neboli za svoje desivé správanie v Nankingu potrestaní, znamenala, že takéto barbarstvo sa v japonskej armáde začalo považovať za akceptovateľné. Japonský dobyvatelia pokračovali v mučení civilov a zajatcov najstrašlivejšími spôsobmi aj počas druhej svetovej vojny. Pre Číňanov to bola jednoznačná lekcia: nemohli počítať s nijakým súcitom. Ich ozbrojený odpor pokračoval ešte niekoľko nasledujúcich rokov.

img      img
(I) Hlava popraveného čínskeho zajatca.         (I) Tesne pred popravou

Zdroj:Turning the Tide of War, Hamlyn division Octopus Publishing Group Ltd., London 2001.

„Rozdávat rady je zbytečné. Moudrý si poradí sám a hlupák stejně neposlechne.“ Mark Twain