Hlboko v Severozápadných teritóriách Kanady leží krajina divej krásy opradená mnohými legendami.Európania začali prenikať do odĺahlých končín kanadského severu až začiatkom 20. storočia. Zdroj: http://n2studio.mzf.cz/geografia/rieka-nahanni • Vydáno: 4.2.2013 23:32 • Autor: Sadman
Hlboko v Severozápadných teritóriách Kanady leží krajina divej krásy opradená mnohými legendami.Európania začali prenikať do odĺahlých končín kanadského severu až začiatkom 20. storočia.
Boli to väčšinou lovci kožušín, zlatokopi, prospektori alebo jednoducho cestovatelia. Postupovali zvyčajne po riekach a objavovali nové kraje s prapôvodnou divočinou.
Povrávalo sa, že v roku 1905 tam našli zlato dvaja bratia, ale už o rok neskôr v blízkosti rieky objavili ich kostry bez hlavy. Roku 1915 sa v tamojších lesoch našlo ďalšie telo bez hlavy - aj tentoraz to bol zlatokop, Švéd, o ktorom sa vedelo, že sa hneď niečoho nezľakne. Ďalšieho mŕtveho našli v zime - bol zmrznutý a kľačal pri dávno vyhasnutom ohni. O pravdepodobnom osude ďalších prospektorov vypovedali iba prevrátené kanoe unášané prúdom Nahanni alebo zachytené niekde pri brehu. V tejto divočine zomrelo alebo zmizlo dovedna asi päťdesiat mužov - pravdepodobne nešťastnou náhodou alebo z nejakých prirodzených príčin, ale ich osud viedol k nešťastnej povesti údolia. Medzi dobrodruhmi kolovali historky o pokladoch a zlých bytostiach, napoly ľudoch, napoly obludách, ktoré žijú v údoliach, kde nikdy nesneží a nemrzne.Mnohé skaly vrúbiace tok Nahanni majú málo povzbudzujúce mená, ako Údolie mŕtvych mužov, Bezhlavé vrchy, Pohrebné vrchy alebo Údolie nenávratna.
Údolie Južnej Nahanni a celé Mackenzieho vrchy ležia bokom od osídlenia a civilizácie rovnako ako na začiatku 20. storočia. Nevedie tam žiadna cesta, preto ten, kto chce tento tajomný kút Severozápadných teritórií vidieť, musí sa buď plaviť na člne proti prúdu rieky, alebo na jej hladine pristáť hydroplánom. A takýchto výprav za rok nebýva veľa. Vďaka svojej odľahlosti, tajomnej kráse a možno aj prispením zlej povesti bolo údolie Južnej Nahanni vyhlásené za národný park s rozlohou 4765 štvorcových kilometrov. Roku 1976 tento národný park ako prvý zapísali do zoznamu Svetového dedičstva (World Heritage Site). Prehliadku národného parku väčšina návštevníkov začína v Nahanni Butte, odkiaľ sa motorovým čln so sprievodcom vydáva na 210 kilometrov dlhú cestu k vodopádom Virginia falls. Na svahu, pri ústi kaňonu nazývaného First Canyon, vyviera termálny prameň Kraus Hotsprings. Teplá voda vytvára vo svojom okolí mikroklímu, vďaka ktorej sa tu aj v zime zelenajú lúky a v lete potom rozkvitajú mnohými kvetmi, ako sú fialky či zlatobyľ. Žeby práve tu bol zdroj zlatokopeckých príbehov o tajomných údoliach?
First Canyon je vyhĺbený v krasovej krajine s nádherne sfarbenými vápencami. Skalné steny sa týčia do výšky 1200 metrov a na mnohých miestach v nich zívajú čierne vstupy jaskýň. Kaňon je ukončený Údolím mŕtvych mužov, pomenovaným po bezhlavých kostrách, ktoré tu našli v roku 1906. Ďalší zaujímavý úsek údolia, Second Canyon, sa zahrýza do Headless Range (Bezhlavých vrchov). Často sem prichádzajú divé ovce aljašské a pasú sa v závratných výškach na skalných rímsach. Zavše možno zazrieť aj čierneho medveďa baribala, ako hľadá medzi skalami potravu, alebo losa v trávnatých močiaroch. Posledný z troch tunajších kaňonov, úzky a skalnatý Third Canyon, si hĺbi cestu cez Funeral Range (Pohrebné vrchy) a zabezpečuje dôstojnú predohru pred kaskádami Hell's Gate (Pekelná brána), kde skončilo už veľa lodí. Vyvrcholením celej plavby sú vodopády Virginia Falls. Hore nad nimi rieka prekopáva niekoľko skalných stupňov a potom rozčesne skalná veža porastená smrekmi. V dvoch kataraktoch sa rúti do deväťdesiatmetrovej hĺbky a buráca tak, až sa zem otriasa. Virginia Falls sú tak dva razy také vysoké ako Niagarské vodopády. Ešte kus cesty proti prúdu, nad vodopádmi, ležia na horskom svahu ďalšie horúce pramene, nazývané Rabbitkettle (Králičí čajník). Dostupné sú už iba lietadlom. Asi 10 000 rokov vytvárajú sintrovú kupolu s kruhovou základňou. Z jej vrcholu vyteká prameň, ktorého horúca, mineralizovaná voda vytvára po celom obvode kopca farebné, horúce sintrové jazierka. V okolí rastie tráva a vždy zelený mach. Nie je ťažké predstaviť si, že pri pohľade na ne si nejaký sentimentálny starý lovec kožušín pomyslel, že objavil arktický raj.
Zdroj:Discovering the Wonders of Our World, Readers Digest Association Ltd., London 1998.
