Vlk dravý a jeho druhy....

Existuje viacej druhov vlkov, ja tu popíšem druh, ktorého zástupcovia sa vyskytujú aj u nás.

Zaradenie druhu:

Ríša: Animália Kmeň: Chordáta Trieda: Mammalia Oddelenie: Carnivora Čeľaď: Canidae Rod: Canis Druh: Lupus

Pár druhov Vlka dravého:

Vlk Dravý - Canidae Canis Lupus Lupus (taktiež Canidae Canis Lupis Lupis)
Veľkosť/váha: 66 až 96 cm pri ramene, 102 až 147 cm od hlavy po základ chvosta. Dĺžka chvosta je 33 až 51 cm. Priemerná váha je od 27 do 45 kilogramov, ale môžu mať aj 18 či 80 kilogramov. Samice majú zväčša o 20% menšiu hmotnosť.
Charakterisitika: Vysoko spoločenské, žijúce vo svorkách od 2 až do 30 jedincov; veľkosť svorky závisí od potravných podmienok. Samec je pes a samica je suka. Rozmnožovanie je dokonalé - postarajú sa oň najsilnejší jedinci svorky, ktorí sa volajú ALFY. Dvojica takýchto jedincov sa stretáva raz či dvakrát denne až dva týždne, v zime, ptom sa suka dostáva do estru. Obdobie tehotenstva trvá osem až deväť týždňov. 3 až 10 šteniatok sa narodí v brlohu vykopanom na tento účel. Šteniatka sa rodia slepé. Matka sa o ne stará a kŕmi materinským mliekom šesť až osem týždňov. Ale vlčie šteniatka ostávajú v brlohu aj niekoľko mesiacov. Úmrtnosť týchto šteniatok je, žiaľ, dosť vysoká - vyše 60%. Vlci žijú sedem až sedemnásť rokov, ak nepodľahnú ľudskej predácii.
Výskyt: Vlky môžme nájsť v tundrách, horách a lesoch Severnej Ameriky, Kanady, Európy and východného Ruska. Rozloha je od 100 viac než 10,000 kilometrov štvorcových.

Obr.1. Vlk dravý

Vlk arabský - Canidae canis lupus arabs
Tento druh žije v Saudskoarabskej púšti. Existuje iba 600 až 700 exemplárov. Je to najmenší poddruh vlka, vážiac len 18 kg merajúc 66 cm po ramená. Srsť je krátka a bledo béžová. Uši sú veľké vzhľadom na veľkosť tela. Oči takéhoto vlka sú jasno žlté. Kvôli drsným podmienkam, v ktorých žijú sa kŕmia príležitosne. Jedia divé zajace, hlodavce, small ungulates, road kill, and other carrion. V prvom rade lovia v noci a vykopávajú si diery do zeme, aby sa ukryli pred slnkom. Tento druh vlka nežije v svorkách ako ostatné, so svojimi druhmi sa stretáva len v období párenia.

Obr.2. Vlk arabský

Vlk arktický - Canidae canis lupus arctos
Tento vlk je najväčším poddruhom vlka. Rodia sa béžové, ale keď dospejú ich srsť sa mení na kŕasnu bielu s svetlo šedými znakmi timber-vlka. Dospieva vo veku 3 rokov. Jeho čas párenia začína, keď sa začína oteplovať Rodia sa 2 až štyri šteniatka.

Obr.3. Vlk arktický

Vlk mexický - Canidae canis lupus baileyi
Istý čas žil tento vlk vo východnej a strednej Arizone, na Mogollonskej rovine, juhu Nového Mexica, západnom s strednom Texase a v Sierra Madre. Obýval vždyzeleńe lesy, borovicové a dubové lesy atrávnaté územia. Mexický vk sa pári v neskorú zimu a skoro na jar. Brlohy sú zväčšené, pôvodne jazvečie brlohy alebo sú na stranách kopcov. Po 60-63 dňoch tehotenstva sa rodí až šesť šteniatok.Všetci členovia svorky sa starajú o novorodencov. Dnes sa odhaduje, že žije len asi 200 jedincov, všetky sa rodia v ZOO alebo chránených oblastiach.

Obr.4. Vlk mexický

Vlk ibérský - Canidae canis lupus signatus
Niekedy si ho mýlia s vyhynutým španielskym vlkom (Deitanus). Väčšina žije v husto oľudnených oblastiach severného Španielska. Dnes majú tendenciu požierať zdochliny, len niekoľko žije vo vzdialených oblastiach zachovávajúc pôvodné stravovacie návyky. Odkedy je v ohrození vyhynutia, chovajú sa v zajatí v Španielsku, s cieľom rozšíriť ich v prírode.

Obr.5. Vlk iberský

Potomstvo - Mláďatá:

Vlčiata sa rodia slepé a hluché, vážia len okolo 45 gramov a trvá im zhruba tri týždne, než si dokážu regulovať svoju telesnú teplotu. V tej dobe sú zcela odkázané na matku, ktorá ich zahrieva a úkryt prakticky neopúšťa. Dojčenie trvá 4 – 5 (6) týždňov, samostatného života sú mláďatá schopné po pol roku. Zostávajú však s matkou, kým si nenájdu vlastné teritórium. Na výchove šteniat a starostlivosti o ne sa podiela aj samec, často aj ostatní členovia svorky, za bezpečnosť mláďat zodpovedá celá svorka. V dobe, keď má Alfa samica mláďatá, získava dočasne vodcovskú pozíciu vo svorke. To trvá až do doby, keď sú mláďatá natoľko veľké a silné, aby mohli sprevádzať svorku na loveckých výpravách. Pokiaľ je svorka na love, mláďatá čakajú niekde v ústraní. Dozerá na ne pritom buď Alfa samica alebo niektorý mladý vlk.